Dívam sa na teba, dívam sa na seba, zrkadlo stojí tu, mám ho len pre seba. Ticho tu nastalo, na teraz zastal čas, pýtam sa otázkou, či vyriekam ju zas. Či sa raz opýtam, či sa raz vrátim spať. Nie, veď návrat spať už dávno niet. A teraz stojím tu dívam sa na more čakám na správnu loď ktorá ma zoberie, zoberie do diaľky unesie niekde preč ostanú spomienky zbytočná budem už. Neviem už presne kto zradil život môj, kto rozhodol, čo sa stane so mnou. A ďalej stojím tu dívam sa na more čo ono ukrýva je moje? Je tvoje? A ticho ostáva sprevádza ma tmou. To ticho záhadné či je iba snom? Poď so mnou neboj sa bude nám spolu hej poplavme sa na tej lodi záhadnej. Aj keď ešte neprišla veď ona príde raz. Zbytočne čakáme veď nezastavíme čas. A možno raz áno, možno sa zastaví zbytočné budú tie naše obavy. A teraz rozmýšľam či ešte čakať mám tak radšej odchádzam no som tu stále sám. Spomienky ostanú naďalej vo mne je mi tu dobre dnes mi je dobre. Čo bude zajtra to teraz neviem a keby aj zomriem tak iba zomriem. Čakať už nechcem veď som už čakala dosť a zatiaľ neprišla tá moja smutná loď. Príde či nepríde to sa už nedozviem ja teraz odchádzam a viem to čo viem.

Zuzana Kováčová

<< Nas 5