Keď príde noc a mesiac víde zas, a hviezdy zažiaria ako keby prvý raz a vlci zavíjajú, smutné ticho nastane, prišla noc, no mi naďalej čakáme. Čakáme, a načo ? Veď nezastavíme čas. Viem, chceli by sme, no ten čas je v nás. Hodiny tikajú pomaly, potichu. Tak prečo aj nie, veď oni na to sú. ktosi na nás čaká, prišlo po nás z hora, ale my nechceme odísť z tohto sveta, nechceme odísť hneť, tak kedy teda? No znova prišiel deň a slnko vyšlo zas, a jeho lúče zažiaria znova v nás. Cez deň ožije to, čo v noci spalo v noci zas bude spať, to čo cez deň sa hralo. Viac nerozmýšľam nad tým ako plynie čas, a načo aj rozmýšľať, veď predsa nie som kňaz. Akeby som aj ním bol, tak ma to netrápi. Nechcem viac hasiť to, čo ma nepáli. Mám si však položiť otázky ťažké, kto mi na ne odpovie, viem niesu ľahké. Zabúdam na to, že môžem i umrieť. tak teda zbohom, vrátiť sa chcem speť. Niekde na začiatok, kde sa to začalo. Čoho je dnes veľa, zajtra je málo. Nieje všetkého teraz na svet dosť. Nech všetkým slúži šťastie len pre radosť. Nech sa deti hrajú, nech sa smejú, Nech sa im splní to čo si želajú. A keby každý mal v sebe kus dieťaťa. Bolo by zbytočné na niečo pýtať sa. Tak nezastavíme čas, veď na to je aby bol.

<< Nas 5