To že koka nie je rastlina 20. storočia svedčí nález listou koky z Huaca-Prieta ( 2500 - 1800 pred n.l.) v Peru. V týchto dávno minulých rokoch ju užívali Indiáni ako potravu, šamani využívali jej haluciogéne účinky pri rituáloch. Pre Európanov bola táto rastlina neznáma. Prvý človek zo starého kontinentu ktorí spozoroval bol španielsky zemepisec Amerigo Vespucci v roku 1499. V 16. storočí prichádzajú na pôdu nového kontinentu prvý prisťahovalci. Nepretečie veľa vody a spoznajú príjemné účinky koky. Až v roku 1 783 Lamarck určuje príslušnosť k čeľadi Erythroxylzceze z rodu Erythroxyluml. Albert Nieman v rokoch 1858-60 získava z koky látku známu ako kokaín (C17H21NO4). Aj keď tento produkt poznali dávno za veľkou mlákou. Šíri sa prekvapujúco rýchlo, ale nie vo forme ako ju poznáme dnes. Chemik a obchodník Angelo Mariani v 1863 uvádza na trh víno na báze koky. Analýzy zachovaných fliaš ukázali koncentráciu 35-70 mg kokaínu na jeden pohárik ( predstavuje to jednu dnešnú dávku ). Úspech vína bol veľký. Holdovali mu osobnosti ako Jules Verne, Zola, Ibsen, Thomas Edison, britská kráľovná Viktória a ďalšie zvučné mená. Na rad prišiel likér s väčšou koncentráciou kokaínu a čaj. Časom sa Marianiho víno dostáva do Ameriky kde sa mu dostáva veľkému úspechu ako v Európe. John Slythem Pamberton v 1886 dáva na trh sirup obsahujúci kokaín, kofeín a extrakt z orechov kola spolu s vodou a kysličníkom uhličitým. Zrodila sa Coca-Cola. Po veľkom rozmachu kokaínu sa začína verejná rozprava o jej užitočných a škodlivých účinkoch. V prospech kokaínu hovorí využitie v zdravotníctve ako lieky na utlmenie bolesti a proti depresii atď. Začiatkom 20. storočia je kokaín zakázaný čo dáva podnet pre zrod čierneho trhu. Kokové farmárčenie nachádza úrodnú pôdu v Bolívii, Peru a Kolumbii. Užívala sa vo vyšších sociálnych vrstvách a neskôr aj na ulici. Stáva sa najobľúbenejšou drogou po marihuane. Dnes ho kúpite "len" ako prášok. Ostrovčeky kokaínu existujú Bolívii kde sa smie pestovať nad 1500m nad morom. V tejto výške sú na ňu odkázaný, konzumujú je namiesto kukurice, pšenice a ďalších. Totiž v tejto nadmorskej výške hustne krv (čo dosť znepríjemňuje pobyt v horách) a konzumáciou koky (nie je to toisté ako kokaín) problémy miznú. Koka (rastlina) obsahuje mizivé percento drogy ktoré vôbec neškodí ľudskému organizmu, ale taktiež (a málokto to vie) výživné látky vlákninu, vápnik, fosfor, železo, vitamíny atď. Užitím 100 g koky denne je zabezpečený prísun potrebných výživných látok (viď tabuľka). Ak by bola geneticky upravená (neobsahovala by kokaín) napomohlo by to s problémom získavania hodnotnej stravy pre našu preľudnenú planétu.

<< Zoznam | Pokračovanie >>